Víťazka prvého ročníka slovenskej  súťaže Gospel Talent Simona Martausová má 23 rokov. Na prvý pohľad krehké žieňa, na druhý žena,  z ktorej vyžaruje radosť, láska a dobrá nálada. Úsmevom nešetrila a na otázku, či by mala čas na krátky rozhovor odpovedala: No jasné!

Mohla by si nám porozprávať svoj príbeh? Ako si sa stala kresťanskou speváčkou?

Všetko bolo neplánované. Naozaj to bol Pán Boh, kto ma k tomu priviedol. Nikdy som nečakala, že budem mať koncerty alebo vlastné pesničky. Keď som si kúpila gitaru, nevedela som nič iné, len zahrať nejaké akordy, známe pesničky som nepoznala, preto som si začala skladať svoje. Doma som sa tak modlievala. Potom prišla súťaž Gospel talent, naša pieseň Nádherný svätý vyhrala a začali sme mať koncerty. Prišlo to samo.

Na VOXe si prvýkrát?

Áno.

Aký je podľa teba najlepší spôsob evanjelizovania?

Keď chcem výlučne a vedome evanjelizovať, ľuďom niečo ukázať či porozprávať o Bohu, tak to obyčajne nejde. Väčšinou to ide, keď si poviem, že musím začať od seba. Napríklad tak, že na javisku prežívam to, čo spievam. A keď mám v srdci naozaj to, čo spievam, tak je to aj cítiť a aj diváci vnímajú, že je to pravda.  Dôležité je mať vzťah s Bohom a ostatní si to všimnú a sami budú chcieť mať taký istý.

Ako vnímaš rozdiely medzi svetskými a kresťanskými kapelami?

Navštevujem aj svetské aj kresťanské koncerty a cítim, aký je v tom rozdiel. Na kresťanských skutočne vidno požehnanie, prítomnosť Boha. Tú síce zvyknem cítiť aj na „obyčajných“ koncertoch, ale nenapĺňajú ma tak. Kresťanské majú také duchovno a niečo, čo mi dáva pokoj.

Aké plány máte ako kapela?

Momentálne vydávame CD. Je nahrané s inou kapelou, lebo naša striedala členov, takže ešte nie sme úplne  zohraní. CD by malo vyjsť v januári, pomáhajú mi s ním rôzni hudobníci. Tento rok plánujeme mikulášsky koncert v Bratislave a malý koncert na škole v Banskej Bystrici, kde študujem. V novom roku benefičný koncert pre Afriku tiež v Bratislave.

Čo by si odkázala mladým signalákom?  Máš návod na život?

Mám.  Ale nie vždy sa mi podarí riadiť sa ním. Kedysi som si zložila pesničku, v ktorej spievam, že viacej chcem ľúbiť, ako byť ľúbená. V tom som cítila ozajstné šťastie. Keď chcem, aby ma všetci mali radi, lebo si myslím, že vtedy budem šťastná, tak sa mi to nepodarí. Ale keď ja ľúbim a nájde sa niekto, kto má niečo proti mne, nevadí mi to. Dôležité je ľúbiť a nič za to nečakať. Hlavne nechcieť byť ľúbený alebo obľúbený, ale skúšať dávať.

autor: Mižu89

foto: Honza Kubík