V mojom okolí žije veľa dievčat, žien, ktoré si myslia, že majú chybu. Lebo sú single. Hľadia na seba ako na zvláštne, menejcenné bytosti.


Niektoré kamuflujú, že „muža nepotrebujú, lebo si vystačia samy“, iné sa utápajú v smútku. Nedávno ma povzbudila báseň, ktorá sa šírila medzi nežným pohlavím na sociálnej sieti. Žene občas chýba pocit, že je výnimočná a skvelá. Ale je predsa napísané: Nezobúdzajte ani nerušte lásku, kým sa jej samej nezachce. To že „spí“ znamená, že sa raz zobudí, nie že neexistuje.

Ženy sú ako jablká na stromoch...
Tie najlepšie sú na vrcholoch stromov...

Niektorí muži nechcú prísť k tým najlepším,
lebo majú strach, že spadnú a zrania sa...
Namiesto toho zbierajú jablká popadané
na zemi, napriek tomu, že nie sú až také
dobré, ale sú ľahko dostupné...

A jablká, ktoré sú na vrcholoch stromov si myslia,
že majú nejakú chybu...
No v skutočnosti sú ÚŽASNÉ...
Jednoducho musia byť len trpezlivé a musia čakať,
kedy ten správny muž príde...ten,
ktorý bude mať odvahu vyškriabať sa pre ne až na vrchol stromu....

Nesmieme padať, aby sme boli dostupné,
ten kto nás bude potrebovať a milovať nás,
urobí všetko preto, aby nás získal.

Žena vyšla z mužovho rebra, nie z nôh, aby bola pošliapaná,
nie z hlavy, aby bola nadradená...
ale z boku, aby bola na rovnakej úrovni,
spod ramena, aby bola chránená a
vedľa srdca, aby bola milovaná.

autor: Mižu89