Jedným zo spôsobov modlitby (nielen) Komunity Blahoslavenstiev je tanec. Oslava Boha nie celkom tradičným spôsobom je však oveľa zaujímavejšia, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať.

 

V jednej kresťanskej piesni sa spieva „keď Duch Svätý ma naplní, ako Dávid tancovať chcem“. Skutočne. V Biblii sa môžeme dočítať, že kráľ Dávid tancoval pred Hospodinom, keď preniesol Pánovu archu do Jeruzalema. Boh každému z nás nadelil do vienka iné dary. Každý z nás je kreatívny po svojom a každý má svoj štýl modlitby. Niekto rád sedí v tichosti, niekto dvíha ruky a spieva, iný tancuje.

Pôvod biblických tancov vychádza z tancov izraelských. V Starom Zákone nachádzame mnoho textov o tanci, ktoré vyjadrujú radosť zo spoločenstva s druhými aj s Bohom a kráľ Dávid je taktiež jednou z inšpirácií.

„To, čo biblické tance ponúkajú je, že môžeme vstúpiť pod pohľad Boha a uvedomiť si, že on je ten, ktorý v každej situácii nášho života stojí pri nás a pozerá sa na nás s láskou presne tak, ako nás stvoril,“ hovorí externá členka Komunity Blahoslavenstiev Marcela Lipowska.

Naše uctievanie by malo byť v duchu a pravde. Spôsob, aký si vyberieme je o našom vnútornom postoji voči Bohu. On chápe naše prejavy najlepšie.

„Pre mňa osobne sú tance veľkým darom, lebo mi pomáhajú postaviť sa pod pohľad Boha, ktorý ma miluje a nežiť pod pohľadom iných ľudí. Nežiť v strachu a v obave, ako ma iní vnímajú, možno aj nie pekne. Nenechám sa tým zraniť a vyviezť z miery, ale uvedomím si, čo je v živote dôležité. A to, že : Boh je stále pri mne, miluje ma a stvoril ma s láskou. Táto modlitba ma o sebe veľa učí,“ dodáva Lipowska.

Prínos tancov pre človeka je v tom, že to, čo sa mnohokrát nedá vyjadriť slovami, môže sa vyjadriť gestami. Skrze telo, ktoré nám Boh dal vstupujeme do chvály a vyjadríme to, čo je slovami neopísateľné.

autor: Mižu89

foto: Radim Scholaster